Modrá či případně i jinak barevná keramika je součástí mnoha kultur, nejen evropských. Rada Evropy proto roku 2012 vytvořila tzv. Evropskou keramickou cestu, která sdružuje muzea zabývající se touto tématikou. Nejnovějším členem je také slovenské město Modra.
To na dané téma napsalo následující:
Európska keramická cesta (European Route of Ceramics) 7. 7. 2023 potvrdila, že prijíma mesto Modra medzi svojich členov. Staneme sa súčasťou keramickej mapy sveta, ktorú si môžete pozrieť na https://www.europeanrouteofceramics.eu. Európska keramická cesta je od roku 2012 kultúrnou cestou certifikovanou Radou Európy.
 |
| zdroj: coe.int |
Propaguje kultúrne dedičstvo keramickej výroby a jej tradíciu, ponúka udržateľný a konkurencieschopný cestovný ruch, ale tiež kultúrny a spoločenský rozvoj jednotlivých destinácií. Viac sa o výhodách členstva dozviete v článku, ktorý pre vás pripravujeme. Členom Európskej keramickej cesty je aj náš partner z projektu Deň hliny – Čaro hliny / Clay day – Magic of Clay – Porselensmuseet, Telemark Museum.
 |
| mapa Europskej keramickej cesty z roku 2022 (zdroj: www.europeanrouteofceramics.eu) |
MIMOCHODEM: Ačkoli mapa vypadá přesná, tvar Slovenska nebo Česka napovídá, že bychom to neměli brát příliš vážně. Také Turecku byly odepřeny některé ostrovy, Moldavsko dokonce neexistuje...
Európska keramická cesta je kultúrna cesta, ktorá funguje od roku 2012 pod záštitou Rady Európy. Jej cieľom je zachovať kultúrne dedičstvo spojené s výrobou keramiky a jej dávnou tradíciou. Keramika je vnímaná ako dôležitá oblasť trvalo udržateľného cestovného ruchu. Prvých päť rokov od vzniku Európskej keramickej cesty bola centrála vo francúzskom Limoges, neskôr sa sídlo presunulo do talianskej Faenzy, kde ju reprezentuje prezident Massimo Isola a riaditeľka Benedetta Diamanti.
MIMOCHODEM: Termín "majolika" je odvozen od výslovnosti jména španělského ostrova Mallorca.
“20.júna 2023 valné zhromaždenie posudzovalo žiadosť o členstvo mesta Modry, ktorá bola jednohlasne schválená. Modra sa tak stala prvým členom zo Slovenska a pridala sa na keramickú mapu k inštitúciám a samosprávam z Francúzska, Talianska, Nórska, Nemecka, Španielska, Portugalska, Turecka, Azerbajdžanu, Ukrajiny, Poľska či Holandska,” uviedla prednostka MsÚ Modra Silvia Brazdovičová. V rámci Európskej keramickej cesty sa jej členovia môžu zapojiť do medzinárodných projektov, workshopov, môžu byť aktívnou súčasťou pri organizovaní medzinárodných výstav, kde sú keramické diela, ich špecifické aj tradičné prvky prezentované. Dôležitým aspektom je výmena skúseností, snaha upriamiť pozornosť na umelecké diela, ale i kultúrny a spoločensky rozvoj jednotlivých lokalít. Projekty bývajú zamerané na odbornú i laickú verejnosť, snažia sa pritiahnuť mladú generáciu ku keramickej tradícii a k spracovaniu porcelánu.
 |
| příklad modranské keramiky (zdroj: bratislavskykraj.sk) |
“Veríme, že členstvo Modry bude prínosom pre túto inštitúciu, pre lokálnych keramikárov, Slovenskú ľudovú majoliku, Múzeum slovenskej keramickej plastiky či Galériu Ignáca Bizmayera. Mesto Modra sa členstvom otvára návštevníkom ako sídlo keramikárskej tradície, ktorú sa snažíme rozvíjať, či už uplatnením keramických prvkov vo verejnom priestore, spracovaním dizajn manuálu s využitím keramiky alebo podporou Slávností hliny, ktoré každoročne v Modre organizuje Modranská beseda,” uzavrela Silvia Brazdovičová.
Popis podle slovenské Wikipedie:
"Modranská keramika je označenie výrobkov vyrábaných z pálenej hliny v meste Modra. Jej história siaha do 14. storočia. Pôvodná tvorba keramiky úzko súvisela s vinárstvom a vinohradníctvom. Používanie glazúr v Španielsku a Taliansku v 15. až 17. storočí a označenie výrobkov ako "majolika" sa prenieslo aj do Modry. V 17. storočí začali v Modre vznikať prvé cechy a usídlili sa tu habánski keramikári. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný v 18. storočí."
Turecko a keramika?
Naopak, toto patří k sobě po dlouhá staletí. Proslavená je nejvíce tzv. iznická keramika je keramika vyráběná ve městě İznik, které bylo od konce 15. do konce 17. stol. hlavním centrem výroby keramiky v Osmanské říši. Řada významných mešit má výzdobu právě odsud. V současné době se výrobou tradičních vzorů z Izniku zabývá především město Kütahya.
 |
| talíř se vzorem s cypřišem z roku 1575 (zdroj: wikipedia.org) |
MIMOCHODEM: Dnes si již ani neuvědomujeme, že jméno "cypřiš" je zřejmě odvozeno od jména ostrova Kypr s historickou výslovností (viz "král cyperský").
A tak je to ohledně evropského kulturního dědictví se vším.
Patrik Veselík
ZDROJ: modra.sk
Komentáře
Okomentovat